moje pocity

Môj 7dňový pokus byť offline je už pár dní za mnou, ale ja som nejak nemala silu (chuť) niečo o tom napísať. Nie len silu, ale ani tie správne slová. Možno ani teraz ich nemám ale pokúsim sa.

Mala som v pláne písať každý deň svoje pocity, čo robím, aké to je, či mám nutkanie ísť na “sieť” a pod. Písala som si to len málo, ak vôbec. Áno, občas, ak som mala v ruke mobil som klikla, bezmyšlienkovite, na ikonu instagramu alebo fcb. Zvyk ? Neviem, asi áno. Viem že riešenie je, dať si všetky sociálne siete preč z mobilu. Ale keď ste niečo ako bloger (uff), je to váš denný chlieb. Tak, ako je vašou každodenou úlohou/potrebou niečo ľudom ukázať, povedať odfotiť a pod.

Vytvorili sme svet, áno všetci ho denne tvoríme, o akom sa nikomu nesnívalo, ani pánovi Orwellovi.

Tých 7 dní bez techniky som bola kľudná, ako dávno nie. Mala som veľmi veľa času (samozrejme presne toľko isto ako keď som na sieti). Netrápili ma myšlienky na  ľudí ktorých ani nepoznám, svojimi nastylovanými fotkami a príbehmi, ktorým neveria ani oni sami (či veria ? a len ja tomu neverím ?).  Myslienka, že ho (mobil/pc) ani večer nemusím zapnúť a skontrolovať emaily, odpovedať na ne a potom bezmyšlienkovite skontrolujem všetky siete a trvá to 2 hodiny !! je oslobodzujúca. Vážne, zrazu vnímate čas úplne inak, aj manžela v posteli, aj suseda čo vstáva už o piatej …

Viem, možno si zbytočne pripúšťam niečo, čo niekto iný len hodí za hlavu a ide ďalej. Možno len premýšľam nad vecami nad ktorými iný nie. Možno som idealista a dokonca socialista. Ťažko povedať. Ja by som len chcela vedieť udržať si odstup a chladnú hlavu. Nikedy mám hroznú chuť zakričať – JE TO PODVOD.  Neverte tomu čo čítate, čo vidíte … je tam toľko balastu, toľko falše. Vážne taký svet chceme ? Ja to nejak neviem pustiť z hlavy a neviem sa toho zbaviť. Podielam sa na tom ?

Viem, viem moje ego, ale sanžím sa, vážne. Ale tá potreba niekým zatriasť, tej sa neviem zbaviť. Nenásilie, všeobjímajúca láska, ja viem … pracujem na tom.

Ale kto na sebe pracuje, ten kráča svojmu šťastiu v ústrety. Takže budem aj naďalej pracovať na sebe aj tým, že vypnem všetko a všetkých. Raz za čas. Neviem ešte, za aký čas a ani na aký dlhý čas.

Neviem, či to niekedy naše deti zažijú, ale ja im to vrelo odporúčam. A ak chcú prežiť dobrý život, schválne nepíšem perfektný lebo taký neexistuje, tak by tie mobili a pc mali zahodiť. Ale nie len to. Číha to na nás zo všetkých strán, v obchode, v kine, v práci …  Bože, ja mám aj vysávač prepojený na mobil ! Viem kedy dovysával, že ho mám vyčistiť, aj keď nie som doma… je to šialené.

Moje rady sú :

  • VYPNITE TO,  aspoň na chvíľu.
  • NEVERTE VŠETKÉMU, väčšina sú len kecy a  veci na oko, a akože :)
  • SVET JE VONKA, nemá mobil a je krásny, niekedy svieti slnko a inokedy prší (ale čím ďalej tým menej)
  • ČAS VÁM NEVRÁTIA, a zrýchľuje sa a máme ho málo (vieme vlastne koľko?)
  • ŽIVOT JE KRÁSNY AJ BEZ FOTKY NA INSTAGRAME
  • NIKTO NIE JE ŠŤASTNÝ 24HODÍN A 7 DNÍ V TÝŽDNI (ani Beyonce)
  • NIČ VÁM NEUJDE, a čo by tak malo ? fotka obedu nejakej pseudo kamošky z fcb ??

Sme lapený v sieti ktorú spriadame my sami.

Áno, sú aj pekné veci spojené s online svetom, ale neviem či prevážia nad negatívami. Netvrdím, že sa všetko vyrieši jedným vypnutím, to nie. Ale čo keď. Kto má na to kuráž ??

Asi sú aj taký, ktorým príde nezmyselné toto riešiť a ešte o tom aj písať a ešte aj na blog ! Potom taký, čo si myslia že nič podobné netreba riešiť, lebo to majú pod kontrolou. A potom taký, ktorým to tak vyhovuje, je im to jedno ((klik a like na moj insta ) :)… a sú aj taký, ktorý  sa k tomuto článočku nikdy ani nedostanú (a sú šťastný ? šťastnejší ?) …

 

Kam patríte, viete najlepšie vy sami. Kam patrím ja, viem len ja,  viem aj to, že idem von a budem offline … aspoň na okamih …

NAMASTE

s láskou Tina

ps: Čo som robila napíšem možno niekedy inokedy už vážne musím …

 

Tina

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *